10. – 12. 10. 2014 sa v Bratislave konal XII. ročník celoslovenskej abilympiády, ktorú sa podarilo zorganizovať aj vďaka štedrej finančnej pomoci týchto podporovateľov: Johnson & Johnson, Ministerstvo kultúry SR, Stredoslovenská energetika, a.s., Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Pýtate sa, čo vlastne tá abilympiáda je? Abilympiáda je súťažná prehliadka pracovných schopností a zručností zdravotne postihnutých ľudí. V zahraničí aj u nás sa pre oficiálny názov tejto prestížnej akcie používa anglické slovo ABILYMPICS – v poslovenčenej podobe ABILYMPIÁDA. Tento názov vznikol zložením slov Olympics of Abilities, teda olympiáda schopností.

V porovnaní s minulými ročníkmi súťaže bolo v tomto ročníku niekoľko zmien. Konanie súťaže sa presunulo do priestorov hotela Sorea Regia v Bratislave, ktorý ponúka kvalitnejšie služby v oblasti stravovania a ubytovania ako aj atraktívnejšie priestory. Kongres a biznis Hotel SOREA Regia je situovaný v malebnom prostredí bratislavského Hradného vrchu, obklopený príjemným a tichým prostredím plným zelene v blízkosti nábrežia Dunaja. Od historického centra je vzdialený cca 15 minút pešou chôdzou, resp. len 2 zastávky mestskou hromadnou dopravou. Hotel prešiel v období rokov 2008 – 2010 komplexnou rekonštrukciou, takže účastníkom ponúkol nielen kvalitné ubytovanie a gastronomické služby, ale aj priestory, v ktorých prebiehali jednotlivé súťažné disciplíny.

V piatok 10. 10. 2014 vo vstupnej hale hotela prebiehala prezentácia, registrácia a ubytovanie účastníkov a večer sa konalo otvorenie XII. celoslovenskej abilympiády s bohatým kultúrnym programom. Stretli a zvítali sa tu starí známi, ale začali vznikať aj nové priateľstvá. V tých chvíľach som si uvedomila, aké to je, keď sa dotknem srdca svojho priateľa v celej jeho šírke a hĺbke. Spoznávam, čo si myslí a čo cíti. Vidím, čo naňho pôsobí a čo ho ťaží. Zriekam sa posudzovania a hodnotenia – jednoducho sa len pozerám a prijímam všetko tak, ako to je. Kto spoznal priateľa v celej jeho hĺbke, ten sa bude pozerať inakšie aj na ostatných ľudí. A nebude ich súdiť. Ľudia bez priateľov omnoho ťažšie prekonávajú rany osudu a krízy. Kto v takýchto chvíľach stojí pevne po boku, preukazuje sa ako priateľ, a v neposlednom rade aj to je posolstvom abilympiády.

Počas soboty 11. 10. 2014 prebehli dve vlny súťaží, prvá počas dopoludnia a druhá popoludní. Najväčší záujem súťažiaci prejavili o vyšívanie plným stehom, servítkovú techniku, aranžovanie kvetov, paličkovanie, košikárstvo, modelovanie z hliny, výrobu svadobného predmetu, ozdobovanie medovníkov a studenú kuchyňu. Mňa zaujala výroba svadobného predmetu, kde cieľom bolo predvedenie profesionálnej zručnosti a fantázie pri zhotovovaní spomienkového darčeka pre svadobných hostí ľubovoľnou technikou z akéhokoľvek materiálu, a to menovku k svadobnému stolu či spomienkový darček pre svadobných hostí. Ako druhú súťažnú disciplínu som si vybrala studenú kuchyňu. V prvej časti bolo zadanie príprava kanapiek – „jednohubiek“, maximálne troch druhov zo surovín dodaných organizátorom, v druhej časti to bola príprava studeného zeleninového šalátu zo surovín dodaných organizátorom, pričom súťažiaci si mohol priniesť zálievku alebo dressing. Popustila som uzdu svojej fantázii a odmenou mi boli dve prvé miesta: v súťažnej disciplíne výroba svadobného predmetu a aj v disciplíne studená kuchyňa.

Večer sa v hlavnej kongresovej miestnosti konal slávnostný záver abilympiády, kde sa odovzdávali ocenenia a účastníkov bavila hudobná skupina SENZUS. Odmenou pre víťazov v jednotlivých kategóriách boli hodnotné vecné ceny a miestenka na celosvetovú abilympiádu vo Francúzsku. Tento ročník abilympiády mal aj jubilejný charakter, keďže organizátori oslavovali 20 rokov, odkedy sa na Slovensku uskutočnila prvá slovenská abilympiáda, a tak čerešničkou na torte bola chutná torta.

Každý človek nosí v sebe Pandorinu skrinku nešťastia, chorôb a smútku. Zároveň má každý vo svojom vnútri ukrytý aj bájny roh šťastia a radosti. Podľa akého kľúča sa otvára skrinka a zaznieva roh?

Na svete je veľa ľudí, ku ktorým sa matka príroda zachovala kruto, ktorí žijú s pečaťami nešťastných náhod, ktorým sa až priveľmi otvorila zlovestná Pandorina skrinka. Aj my postihnutí žijeme medzi vami, s nezlomnou vôľou nájsť si svoje uplatnenie a aspoň kúsok obyčajného ľudského šťastia. Naše cesty sa rôzne pretínajú. Práve možno aj abilympiádou chceme všetkým dokázať, že telesne postihnutí nepotrebujú prázdne ľutovanie, nejde nám o sentimentálne obrázky z nášho života len preto, že nám osud nežičil. Chceme, aby sa konečne prelomili bariéry ľahostajnosti a bezcitnosti a aby sme predviedli, čo môžeme dokázať, ak dostaneme šancu.

Jana Truhlíková Prekopová